Svet

Svet ochabol, zosirel. Všetko dovtedy krásne sa premenilo na tieň. Kŕč v hrdle bez príčiny vzniku. Chôdza bez ducha. Kroky bez cieľa. Slová, pojmy bez významov, ťažko dopadajúce na steny, bez spevádzajúcej ozveny. Zhluk pár písmen. Kráčať ďalej rovnako nezmyselné ako zastaviť. SVET, v ktorom všetky dobré skutky, či dobré vychovanie sa stali rutinou. Rutinou bez výsledku zmeny.
Dýchanie bez náhlenia, tlkot srdca bez pokoja. Konanie bez dôvodu. Slepota odlišností, hluchota. Vnemy bez citlivosti na najjemnejšie záchvevy. Odolnosť voči silným podnetom, pohnutiam. Vôľa, jediný nástroj na prežívanie, vo svete, ktorý nadišiel.
Čas, odbíjanie mŕtvych impulzov. Všetky dávne umelecké diela zostali iba štruktúrami nemých bodov hmoty, či farby, tóny už nepočuť. Nastalo ticho, nepokojnejšie než hluk. Ani dotyk nedokáže spôsobiť pohnutie čo i len brvou. Komunikácia už nič nerieši.

Tento svet, údel tých, ktorí sa rozhodli podstúpiť skúšku. Tento svet, ako skúška ich rozhodnutia, rozhodnutia žiť. Je im zasľúbené vykúpenie za ich vytrvalosť. Je im odmietnuté vykúpenie za schopnosť konať dobro ak budú odmenení. Ale za neschponosť, v ktorej obstoja, ich čaká odmena. Veď aké zásluhy má spravodlivý, ak koná, čo môže, veď je to jeho služba.
Nastal svet, kde nie je mieto pre radosť či šťastie. Láska nemá meno, je len snom, ktorý sa rozmazáva. Hĺbka času, v ktorej sa usídľuje smútok po minulosti. Smútok po živote, ktorý odišiel. Prišla druhá etapa cesty, kde je nedostatok (chýbajúcno) nádeje, okrem vedomia skutočnosti, že cieľ jestvuje. Hoci sa zdá, že pre náročnosť skúšky k nemu nemá zmysel kráčať. Nezostal žiaden dôvod, iba pamäť po teraz už nezmyselnom rozhodnutí.
Ak je táto cesta neschodná, ja som si ju nevybral, ona si vybrala mňa. Tak musí viesť k správnemu cieľu.