Prvá modlitba - vzdor

Opäť je tu tá chvíľka,
chvíľka ticha, ktorá vznikla
buď Pánovým pričinením
alebo nepotrebnosťou zapríčiniť hluk;
kúsok priestoru, ktorý ma vypočuje,
nech je mojim spovedníkom... - napni prosím svoj sluch.

Chcem tak strašne veľa, že po Láske túžim,
tej opravdivej, ktorá mi otvorila oči
a preto som jej zaviazaný?! - spať mi nedá!
Či láska len pre dokonalých je?!
Nechcem takú lásku, ktorá vymedzuje.

Hľa! Kde sú tie hodnoty, ktorými sa svet pretvoriť dá,
kde je tá radosť z ručnej poctivej práce,
kde sú tí ľudia, čo nevládnu svetu,
ale sebe dokážu povedať nie?
Ani ja medzi nich nepatrím, no urob ma hodným
tú radosť, čo si mi raz dal, vrátiť späť,
by som mohol zapáliť srdcia ďalším,
no prosím, nenechávaj ma už samého, ale pomoc mi daj,
nech tvoje učenie je vierohodné!
Vari si nepovedal, že kde sú dvaja v tvojom Mene,
si medzi nimi aj Ty?
Odpusť mi toto reptanie, ale kde si vymôcť
oslobodenie od krívd tohto sveta ak nie u Teba?
Mnoho ľudí som poznal, no koľkí sú z nich priateľmi?
Mnoho tvárí a pohľadov poznal som,
no Ty sa mi spoznať nedáš... - stále hľadanie.
Či ďalšia moja výčitka to je?
Či ďalšie moje zlyhanie?

Povedz, načo sú mi tieto dary, keď ich využiť ako nemám
a v mnohých očiach som babrák, lebo nie som ako oni?
To ma ľahko zlomí ...
Nádej a to nadšenie je prudko ochladené;
Prosím nezabudni.
ja som stále tu...


1. roč. GJB - letné prázdniny - Taliansko