Zmrk

Čo je za osud ľudský...
možno privierať oči?
Či vari nechať sa zlomiť beznádeji?
Také drahoty kvoli životu...

V čom je ľudské šťastie?
Zabezpečiť si ho ústupkami,
či obetovať (pohodlie, slobodu a neraz aj) život pre zachovanie pravdy.

Zmrk do očú pravdy.
Jeden hlboký do očú zmrk.
A čo sa stane, neodlúď,
aby mal každý hruď!
(a nie dôvod na stud)

Toľký prud človeka vzmužil,
a do síl života pohrúžil...
možno načas zlomil,
ale nedolomil,
bo zlato sa skúša ohňom.

Ak srdce začne túžiť,
teda ideš slúžiť,
priprav sa na skúšku!
Pred ňu vstaneš,
ona pomerá tvoje odhodľanie.
Nezúfaj, dávno ti už bolo dané,
a čochvíľa to dostaneš.

No jako stratíš predstavu o živote svojóm,
to len obkľuka osudu.
Neprepadni dojmom,
ani neprestaň konať z tohto popudu!

Keď načrieš všecky sily,
a zadržíš svoje sliny,
Napriek strasťam
ak pripravenosť poddáš!
Pripúšťam potóm,
ajhľa, príde zázrak,
čo je, života žriedlom.