Čo v nás hlodá

Mať hlas,
môcť spievať o kráse,
mať ruku,
môcť sa ňou dotknúť,
mať silu,
celý sa do toho vložiť.
Alebo nepočuť
a nikdy nevedieť,
aké to je,
aby som nepostrádal.
Mať príležitosť,
ale aj schopnosť ju využiť,
mať zadosť,
plnosť a radosť
alebo nič z toho nemať
a nevedel by som, že mi to chýba.
Tá vina, čo ukrižovala jej Syna;
nezbadali by sme, čo sa mení:
že nahota sa skrýva
a máme možnosť nestáť v tieni.
Nevidieť nikdy svetlo
a nepocítiť bolesť očí,
to predurčuje niečo,
čo keď zbadáme, zrak nám sklopí.
Vidieť, či nevidieť,
stáť alebo zostať na zemi,
stať sa alebo nikdy nebyť
a necítiť túžbu v plameni,
vojsť dnu alebo zostať vonku v daždi vody.
Čo viac škodí?
Uchopiť príležitosť a dostať jej zadosť.
Alebo nikdy žiadnu nestretnúť,
a ničoho by sme si nevšimli.
Vstať, vojsť, rásť, dôjsť...
to dokáže semienko v kameni.
A od toho nás delí iba úžas.