Nepoviem, len sa vráť

Opäť raz...
zhasla radosť z nádeje,
zhasla ako fakľa,
keď sa prudko otvoria veraje;
zhasla túžba
nesúca skutky ako pereje.

Kam odišla,
prečo sa zrútila ako domček z karát,
keď si myslela, že má pevné základy?
Naivná snaha,
ktorá teraz zdá sa, že mierila nikam.

Vráť sa a odpovedz,
dotkni sa a nepovedz,
prečo si odišla.
Nech to zamlčíme,
keď dôvodu niet...
Nech sa radšej oddávame nádeji,
že sme opäť spolu,
ako klamu,
ktorý nás rozdvojil.

Už príliš mnoho pretvoril
a tvrdiť, že k dobrému, nie je nevinné,
tak sa znovu k sebe priviňme,
nech sa to konečne zmení.

napokon ale koniec nezmeň...