Čím krajšia ruža, tým krehkejší kvet

Vratká stužka,
časný svet,
bezmedzná služba,
pre jeden kvet.
Čo vyslovíš,
už nevrátiš späť,
už nemôžeš nikdy,
čo nespravíš hneď.
Pomíjajúca chvíľa,
nevhodný čas,
čo kazí teraz,
predobraz večnosti v nás.
Jeden kvet,
dotkneš sa i nevedomky citlivého miesta,
prostredníctvom neobratného gesta,
na ktorom ti záleží.

Jeden kvet,
pre mňa jediný.
Pomôž,
nech nedopustím sa znova,
vybrúsiť moje omyly.
Nech naša
blízkosť
nás radšej povznáša,
ako vzájomne láme naše sily.

Čím krajšia ruža,
tým krehší kvet.

Zda-li

zda-li můžme takhle zůstat
       napořád
zda-li jen k lepším dnům
       nám život kroky vede
i když zdá se, že je to jen
       nástin nebe
no tebe v nem rozeznávám
       jako skutečnost zvěřenou
tož proč ne taky - nejenom ze sna
       v společnou budoucnost naši
       proměnenou

Vernosť, stálosť, opora

Vernosť púta,
kde žiarlivosť je na pravidelnosť skúpa,
v očiach stúpa,
hlavne tam, kde sa všetko rúca.

Ako pevný základ,
o ktorý sa môže jeden človek
o druhého oprieť.

Dvojo hrán

Po hrane noža
až zmeravie koža
balancovať stokrát...
Zahrávať sa s ohňom
nenechať spáliť sa tým lotrom
udržať ho v správnej miere
A to celé v jedinej viere,
že sám nemôžem byť jeho spasiteľ
- zachytiť slnko v ohnisku
ešte by som doňho vletel
mám potrebu spasenia tú istú
- obojstranná čepeľ

Irónia osudu
k pobúreniu, popudu

Dvojo hrán nožov
trejúc sa blízko
treba veľa umu,
aby nevyštrbili sa isto,
ale si napomohli
vzájomnému zabrúseniu.

Starosť o tvoj smer

Iskra v očiach,
na líci úsmev,
stvoril si ťa
pre svoj zámer.
Náklonnosť ak vzrastie,
neboj nič, nežiada(m),
to len lúč (ma) zasiahol,
ako vzorne svetlo odráža(š).
Kvalitné zrkadlo...
...či, kvalitná Jeruzalemská čepeľ.

Teraz mám pocit,
že ťa chcem chrániť,
akoby starosť o tvoj smer.
No pri takomto odhodlaní
ťa málokto vykoľají.

Dlhý beh

Muž sa stáva mužom, ak začne chápať,
že viac dosiahne poctivou pravidelnou prácou/snahou/záujmom,
ako vložením naraz všetkých síl pre jeden okamžik.
Ak má totiž tú silu, nič ho to nestojí (žiadne odriekanie).
Avšak, čo nič nestojí, väčšinou nestojí za nič.
Na dobré veci si treba vedieť počkat (hoci aktívne).

Kam až zájsť

Lebo čo zmení človeka,
ktorý nedokáže zmeniť sám seba?
Prípadne úplne naopak, kto všetkého sa zriekne?
Čo mu to osoží?

Všetko je milosť a bez nej život nie je zisk.
Stojí za to ten risk?
Dúfať v milosť, bez istoty sa zaobist?
Ale, čo napokon získa, kam až môže prísť?

Chronometrom nezmeria...
snahou nevráti späť,
čo raz a na ako dlho životu ukúzlil svet.
A žiadnym úsilím neuchyti,
čo životom preplinie, prepadne životu.
Takého šťastia niet.

Tak zobrať neistotu a ísť?
Podstúpiť tiaže stisk
a pretrvať?

Avšak napokon, teda,
bez čoho sa zaobísť?
Určite nie bez toho,
čo by mi chýbalo pre teba...
Aby som ťa naplnil,
aby som ťa zaujal,
aby som ťa ochránil.